Hrnček: Som dosť. Som dosť statočná. Som dostatočná.

Som dosť. Som dosť statočná. Som dostatočná. Skús si predstaviť krásnu slnečnicu, majestátny javor, divoko rastúci vinič, alebo nežnú snežienku. Možnože sa pred niektorým z týchto zázrakov prírody aj teraz nachádzaš. To, čo vidíš je krása, múdrosť, majestátnosť, sila a nežnosť. To, čo vidíš je vrcholné štádium ich cesty. Je tam však toho veľmi veľa, čo nevidíš. Vidíš krásnu slnečnicu, ale nevidíš tmavé dni, kedy sa nemala za čím otáčať, ale i napriek tomu vytrvala a verila v príchod svetla. Vidíš majestátny javor, ale nevidíš dni, kedy bol ešte len malým semienkom, ktoré putovalo dlhý čas, kým našlo pôdu, dostatočne hlbokú na to, aby tam mohlo zapustiť všetky svoje postranné korene. Hľadíš na nežnú snežienku, ktorá prišla na svetlo sveta, aby ohlásila príchod jari, no nevidíš úsilie, ktoré musela vynaložiť, aby našla ten správny tieň na jej výslnie. Vidíš tieto múdre tvory zeme a obdivuješ ich poslanie na tomto svete. Oni však o žiadnom nevedia. Nepoznajú ho. Oni len sú. A sú v nekonečnom odovzdaní Božej múdrosti. Nepýtajú sa či sú dosť dobrí, dosť pekní, dosť schopní. Len veria, že sú dosť. A skrze túto vieru sa na veky vekov kúpeš v ich tieni, ovoniavaš ich kvety a tešíš sa z ich plodov. Aj ty si krásnym plodom zeme. Tak len zotrvaj v odovzdaní. Nebeská sila ťa už teraz ťahá spopod zeme a pripravuje ťa na rozkvet.