Vždy, keď o niečo prídeš, prídeš na niečo

Život je ako krásny, veľký šatník, plný toho najkrajšieho oblečenia. Sú však okamihy, kedy otvoríš jeho dvierka a v celej tej hojnosti zrazu zistíš, že z niektorých vzťahov, ktoré visia na jeho vešiakoch, si už povyrástla; niektoré aktivity ťa už tlačia na krku; niektoré veci ti už nie sú tak vzácne; a niektoré tvoje staré presvedčenia sú už na teba prikrátke. A tak sa stane, že šatník potrebuje viac priestoru, aby sa opäť mohol stať útočiskom tvojho skutočného ja. Je prirodzené, že máš strach pustiť niečo, čo si tak veľmi milovala. Možno niekoho, pri kom si zaspávala toľko nocí. Alebo nejaké miesto, kde si toho toľko zažila. Nejaké priateľstvo, v ktorom si sa toľko nasmiala.Nejaké slovo, ktoré sa sľúbilo, či vlastnosť, ktorá ťa držala pri živote. Je toho tak veľa, čo za život musíme pustiť, aby sa mohlo to nové vpustiť. Aj v tej najťažšej chvíli, prosím, nezabudni, že straty sú nálezy. Všetko staré, čo odchádza, je vždy nahradené niečím novým. Nikdy tomu nie je inak. Jedného dňa, svojvoľne, s obavami, no i s nepriznanou radosťou, pristúpiš k šatníku a dovolíš, aby z neho niečo odišlo. Keď budeš skladať svoju obľúbenú košeľu z vešiaka, namiesto obáv a sĺz, sa už v tej chvíli teš na novú, ktorú ti tam život už čoskoro povesí. A neboj sa, keď sa to stane zas a znova. Nikdy nebudeš v úplnom pluse, ani v úplnom mínuse. Si v neustálom životnom sínuse.